Grécke ostrovy a ich biele kúpeľne: prečo tento štýl nestarne

Svetlo je hlavný dekoratér

V silnom stredomorskom svetle sa biele a krémové povrchy menia počas dňa. Jemné tiene zvýraznia niky, oblúky a nepravidelnosti omietky. Kúpeľňa preto nemusí mať veľa dekorácií, aby pôsobila výrazne. Aj oficiálna grécka turistická organizácia spája Kyklady práve s oslnivým svetlom a dvojicou bielej a modrej.

Prečo práve vápno

Biela na Kykladách tradične pochádza z vápna. Vápenný náter, po grécky asvestoma, bol lacný, odrážal slnko a pomáhal udržať v domoch nižšiu letnú teplotu. Vápno sa zároveň považovalo za hygienický, dezinfekčný materiál. Vedecké merania ukazujú, že hydroxid vápenatý síce ničí mnohé mikroorganizmy, no len kým je vlhký a silne zásaditý – na vzduchu tento účinok v priebehu niekoľkých týždňov slabne. Nejde teda o „trvalo antibakteriálne steny“, ale o náter, ktorý sa musel pravidelne obnovovať. Domy aj uličky sa preto bielili opakovane, tradične napríklad pred cirkevnými sviatkami.

Nie je všetko len modrobiele

Popri známej kombinácii bielej a modrej sa objavujú pieskové tóny, prírodný kameň, drevo či farebná keramika. Výskum starších vrstiev farieb navyše ukazuje, že kykladské domy bývali aj okrové, červené, čierne či modré a takmer jednoliata biela sa presadila až v 20. storočí.

Rozdiely vidno už medzi samotnými Kykladami. Ostrovy Kea a Kythnos majú červené škridlové strechy, Milos pestrofarebné domčeky pre lode (syrmata) a Ermoupoli na ostrove Syros je neoklasicistické mesto, ktoré pripomína európsku metropolu. Sifnos je známy stáročnou hrnčiarskou tradíciou. Na Dodekanských ostrovoch nájdeme dlážky z mozaiky z riečnych kamienkov (chochlakia), napríklad v kapitánskych domoch v Lindose na Rodose. A Korfu v Iónskom mori nesie stopy približne štyroch storočí benátskej nadvlády. Najzaujímavejšie interiéry preto často rešpektujú dom a miesto, v ktorom vznikli.

Voda ako vzácnosť

Za romantickými fotografiami sa skrýva aj suchá realita. Kyklady majú v priemere len okolo 300 mm zrážok ročne. Väčšina domov preto má nádrže na dažďovú vodu, ktorá do nich steká z plochých striech, a väčšina ostrovov dnes závisí aj od odsoľovacích zariadení. Grécke ministerstvo životného prostredia a energetiky v roku 2026 financovalo projekty proti nedostatku vody v deviatich ostrovných obciach. Pre návštevníka je to dobrá pripomienka, že dlhá sprcha s neobmedzeným prúdom vody nie je na ostrovoch samozrejmosťou.

Prečo tento štýl nestarne

Jednoduché kubické domy z Egejského mora inšpirovali aj modernú architektúru. V roku 1933 sa na lodi Patris II, ktorá plávala z Marseille do Atén, konal kongres moderných architektov CIAM a jeho účastníci navštívili aj grécke ostrovy. Čisté tvary, biele plochy a hra svetla a tieňa tak patria k tradícii aj k modernizmu súčasne – možno aj preto pôsobia nadčasovo.

Čo funguje mimo Grécka

Biele steny, jednoduché línie a výrazné denné svetlo možno použiť takmer všade. Pri prenose do slovenského bytu však treba myslieť na zimné mesiace: chladne pôsobiacu bielu môže vyvážiť teplejšie svetlo a mäkšie prírodné odtiene.

Ak chcete autentický materiál, vápenné omietky a nátery sú paropriepustné – vlhkosť nimi prechádza ľahšie než väčšinou moderných povrchových úprav – a považujú sa za mierne antiseptické. Bežný vápenný náter sa však vodou postupne zmýva a treba ho obnovovať. Do časti sprchy, kam priamo strieka voda, sa preto hodí skôr obklad alebo špeciálna technika, akou je marocký tadelakt; o konkrétnom riešení je dobré poradiť sa s odborníkom.

Dovolenková nálada bez suvenírov

Namiesto množstva mušlí a modrých dekorácií stačí vybrať zopár kvalitných materiálov. Grécky ostrovný dojem je často skôr o vzdušnosti, svetle a striedmosti než o konkrétnom vzore.