Prečo Fíni milujú saunu: tajomstvo severského kúpeľného rituálu

Kultúra, nie luxus

Fínska saunová kultúra je od 17. decembra 2020 zapísaná v reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO – ako vôbec prvý fínsky prvok na tomto zozname. Čísla hovoria za seba: v krajine s 5,5 milióna obyvateľov je podľa UNESCO približne 3,3 milióna sáun a podľa fínskeho ministerstva školstva a kultúry sa takmer 90 percent Fínov saunuje aspoň raz týždenne. Aj samotné slovo sauna pochádza z fínčiny a patrí k mála fínskym slovám, ktoré sa udomácnili po celom svete.

Sauna mala v minulosti aj celkom praktické úlohy. Na vidieku bola miestom s teplou vodou a súkromím, a preto v nej ženy ešte do 40. rokov 20. storočia často rodili. UNESCO pripomína, že sauna bola tradične vnímaná ako posvätný priestor – „kostol prírody“.

Zaujímavý je aj vývoj v mestách. Tradičné verejné sauny po 50. rokoch takmer zanikli, v posledných rokoch však vďaka súkromným iniciatívam vznikajú nové.

Löyly: duša sauny

Jadrom zážitku je löyly – para, ktorá vznikne, keď sa voda vyleje na rozpálené kamene. Slovo pôvodne označovalo ducha, dych či dušu, a aj UNESCO ho opisuje ako ducha sauny. Para na chvíľu zvýši vlhkosť a pocitovú teplotu a telo sa začne viac potiť.

Fínska saunová spoločnosť odporúča v potiarni teplotu 80 až 100 °C, mnohým ľuďom však vyhovuje aj okolo 70 °C. Pred vstupom do potiarne sa človek zvyčajne osprchuje, dôkladné umytie mydlom a šampónom prichádza spravidla až ku koncu. Pred saunou sa podľa spoločnosti treba vyhnúť ťažkému jedlu a alkoholu.

V lete sa k saunovaniu pridáva vihta, na východe Fínska nazývaná vasta – zväzok čerstvých brezových vetvičiek, ktorým sa človek jemne šľahá po tele. Podporuje to prekrvenie a sauna príjemne vonia brezou.

Dym, drevo aj elektrina

Sauny majú mnoho podôb: na drevo, elektrické, dymové aj infračervené. UNESCO zdôrazňuje, že medzi nimi nie je hierarchia. Za pôvodný typ sa považuje dymová sauna, po fínsky savusauna. Nemá komín: drevo horí vo veľkej peci aj niekoľko hodín a dym naplní miestnosť. Keď oheň dohorí a dym sa vyvetrá, zostane mäkké, rovnomerné teplo s vôňou dreva a dymu. Mnohí Fíni ju považujú za najlepšiu zo všetkých.

Ochladenie nie je súťaž

Medzi jednotlivými kolami sa telo ochladzuje – sprchou, na čerstvom vzduchu, v jazere a v zime aj v otvore vysekanom do ľadu. Skok do ľadovej vody však nie je povinný ani vhodný pre každého. Saunovanie nie je vytrvalostný šport: samotní Fíni zrušili súťaž vo vydržaní v saune, ktorú hostili jedenásť rokov, keď v roku 2010 jeden zo súťažiacich v 110-stupňovej horúčave zomrel.

Les a jazero ako súčasť zážitku

Fotografie fínskych sáun často ukazujú drevo, jazero, les a zasneženú krajinu. Takéto prostredie vytvára silné prepojenie s prírodou a chaty pri jazerách ho naozaj ponúkajú. Fínska realita je však aj mestská: sauna je bežnou výbavou domov, bytových domov a plavární. Do sauny sa vo Fínsku chodí často nahý a vo verejných saunách sa muži a ženy zvyčajne saunujú oddelene.

Čo si odniesť domov

Najzaujímavejšou inšpiráciou nie je kúpa drahej technológie, ale samotný princíp: teplo, para, ochladenie a pokoj – pravidelne a bez výkonového stresu. Malá elektrická sauna v byte je v tomto zmysle rovnako „pravá“ ako dymová sauna pri jazere. Ak o saune doma uvažujete, berte ju ako technický projekt: potrebuje dostatok miesta, správne vetranie, odbornú elektroinštaláciu a materiály odolné voči teplu a vlhkosti. Tieto detaily je dobré prebrať s odborníkom ešte pred prestavbou.