Keď o atmosfére rozhoduje krajina

Dalmácia a jadranské ostrovy doslova stoja na kameni. Tradičná architektúra regiónu vychádza z kameňa ako hlavného stavebného materiálu, drevo v nej hrá skôr doplnkovú úlohu. Svetlé omietky, kamenné povrchy, drevené detaily a tlmené piesčité odtiene preto v miestnych interiéroch nepôsobia ako módny dekor, ale ako prirodzené pokračovanie uličiek starých miest, skalnatého pobrežia a intenzívneho denného svetla.

Kameň formuje aj krajinu za oknom. Po pobreží aj vo vnútrozemí sa tiahnu suché kamenné múry, po chorvátsky suhozidi, skladané bez malty len z dôkladne vybratých a uložených kameňov. Vymedzovali polia a pozemky a chránili pred vetrom bura. Umenie ich stavby zapísalo UNESCO v roku 2018 do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva – Chorvátsko ho tam má spolu s ďalšími siedmimi krajinami vrátane Slovinska, Talianska či Grécka.

To však neznamená, že všetky chorvátske kúpeľne sú rovnaké. Najzaujímavejšie býva práve stretnutie starého kamenného domu so súčasným, striedmym interiérom.

Kameň s vlastným menom: ostrov Brač

Ak má dalmatínsky kameň svoju hviezdu, je to svetlý vápenec z ostrova Brač. Ťažil sa tu už v rímskych časoch a podľa turistickej rady Splitsko-dalmatínskej župy z neho postavili napríklad Diokleciánov palác v Splite či Katedrálu sv. Jakuba v Šibeniku. Remeslo dodnes udržiava kamenárska škola v prístavnom mestečku Pučišća, ktorá vyučuje od roku 1909.

More za oknom, slnko za okenicou

Slnka je na pobreží nadostač. Ostrov Hvar sa prezentuje ako najslnečnejší v Chorvátsku s viac ako 2 700 hodinami slnečného svitu ročne. Tradičné domy na to odpovedali po svojom: hrubými kamennými múrmi, menšími oknami a drevenými okenicami. Plné okenice, nazývané škure, chránia pred slnkom aj vetrom, okenice s pohyblivými lamelami (grilje) prepúšťajú vzduch a rozptýlené svetlo. Príjemné šero a chlad vo vnútri neboli nedostatkom, ale zámerom.

Veľké presklenia s vaňou otočenou k moru, ktoré poznáme z fotografií víl a hotelov, sú preto skôr súčasným dovolenkovým ideálom než miestnou tradíciou. Jednoduché zariadenie v nich necháva vyniknúť okolitú krajinu. V mestskom byte bez morského horizontu možno podobný pocit vytvoriť teplým osvetlením, prirodzenými textúrami a menším množstvom dekorácií – a tiež hrou svetla, ktoré do miestnosti preniká cez lamely.

Čo si preniesť na Slovensko

Namiesto kopírovania celej prímorskej vily často stačí málo:

• svetlá, teplá farebná paleta inšpirovaná vápencom a pieskom,
• keramika s ručne pôsobiacim, mierne nepravidelným povrchom,
• jeden výrazný prírodný detail – kamenné umývadlo, drevená polica alebo olivovník v kvetináči,
• tlmené, rozptýlené svetlo namiesto ostrého stropného osvetlenia.

Opatrnosť sa oplatí pri materiáloch. Vápenec, a teda aj bračský kameň, je prírodný kameň na báze vápnika, preto je citlivý na kyseliny. Ocot, citrónová šťava či kyslé prípravky na vodný kameň môžu jeho povrch natrvalo zmatniť. Impregnácia síce znižuje nasiakavosť a riziko škvŕn, pred touto reakciou však kameň neochráni. Kto chce v kúpeľni prírodný vápenec, mal by počítať s pH-neutrálnou údržbou; kto ju nechce, siahne skôr po keramickom obklade s kamenným vzhľadom.

Rovnako nerozumné by bolo použiť drevo citlivé na vlhkosť bez vhodnej povrchovej úpravy alebo preberať prímorské otvorené riešenia bez ohľadu na našu klímu. Čo funguje pri mori v júli, nemusí obstáť v slovenskom januári.

Na záver: kúsok krajiny v kúpeľni

Najsilnejší dovolenkový dojem často nevytvára drahé vybavenie, ale súhra svetla, materiálov a priestoru. Chorvátsko nám pripomína, že kúpeľňa môže byť malým kúskom krajiny – aj keď je od mora vzdialená stovky kilometrov.