Parížske kúpeľne: čo robí francúzske interiéry takými elegantnými

Dom, ktorý postavil Haussmann

Obraz typického parížskeho bytu vytvorila prestavba mesta za prefekta Georgesa-Eugèna Haussmanna, ktorý úrad zastával v rokoch 1853 – 1870. V tom čase vzniklo viac ako 200 kilometrov nových ulíc. Haussmannovský činžiak má jasnú hierarchiu: na prízemí obchody, nad nimi nízke medziposchodie, na druhom poschodí s priebežným balkónom najprestížnejšie byty, takzvané étage noble, vyššie skromnejšie podlažia a pod zinkovou strechou malé izby pre služobníctvo a študentov.

Starý dom je v Paríži skôr pravidlom než výnimkou. Podľa francúzskeho štatistického úradu INSEE stojí takmer tretina obývaných bytov v Paríži (31,4 %) v domoch postavených pred rokom 1919.

Kúpeľňa ako neskorý prírastok

Elegantné fasády neznamenali pohodlné kúpeľne. Podľa sčítania z roku 1954 nemalo 80 % parížskych bytov ani sprchu, ani vaňu a štvrtina nemala vodu priamo v byte. V najvyšších podlažiach, kde bývalo služobníctvo, tečúca voda nebola vôbec – v lepšom prípade mali obyvatelia spoločný kohútik. Ešte v roku 1968 malo vaňu alebo sprchu len 47,5 % francúzskych domácností. Kúpeľne sa tak do mnohých historických bytov dostávali až dodatočne, často do priestorov, ktoré na to pôvodne neboli určené – a odtiaľ pochádza aj veľa dnešných kompromisov.

Staré a nové v jednej miestnosti

V klasickom parížskom byte môžu popri pôvodných detailoch fungovať úplne súčasné zariadenia. Ozdobný rám zrkadla vedľa jednoduchého umývadla alebo historicky pôsobiace svietidlo pri minimalistickej vani vytvárajú príťažlivý kontrast.

Elegancia nemusí znamenať okázalosť

Známy francúzsky štýl často stojí na proporciách a jednom výraznom predmete. Namiesto dekorácií na každej poličke môže dominovať samostatné zrkadlo, farebná stena alebo elegantná podlaha.

Aj nenápadný obklad môže mať parížsky príbeh. Biele obkladačky so skosenými hranami patria k charakteristickému vzhľadu parížskeho metra. Podľa prevádzkovateľa metra RATP mal ich tvar odrážať a rozptyľovať umelé svetlo a pôvodný model pochádzal z manufaktúry vo francúzskom meste Gien.

Čo je na fotografiách neviditeľné

Byty v starších domoch prinášajú aj technické výzvy: malé miestnosti, komplikované vedenie rozvodov a obmedzenia pri zásahoch do historických konštrukcií. Vo francúzskych bytových domoch so spoluvlastníkmi patria nosné konštrukcie aj úseky potrubí, ktoré prechádzajú cez jednotlivé byty, k spoločným častiam domu – ich úpravu musí schváliť zhromaždenie vlastníkov. V chránených historických štvrtiach s osobitným plánom ochrany, ako je Marais alebo časť 7. obvodu, podliehajú súhlasu pamiatkového architekta (Architecte des Bâtiments de France) dokonca aj zmeny interiérov.

Keď nie je kam viesť odpad, pomáha technika. Francúzska firma SFA uviedla v roku 1958 prvé WC s drvičom a prečerpávaním pod názvom Sanibroyeur. Takéto zariadenie potrebuje prívod vody, elektrinu a odpad s malým priemerom, takže umožňuje umiestniť toaletu aj tam, kde by klasické napojenie nebolo možné. Pekný dizajn je preto výsledkom mnohých kompromisov, nielen vkusu.

Parížsky detail do vlastného bytu

Skúste zladiť jednoduchý základ s jedným starosvetským prvkom – zrkadlom vo výraznom ráme, historicky pôsobiacim svietidlom alebo podlahou so vzorom. Kúpeľňa tak môže získať osobnosť bez toho, aby vyzerala ako hotelová kulisa. A ak prerábate kúpeľňu v starom dome aj u nás, oplatí sa ešte pred návrhom zistiť, kade vedú stúpačky a ktoré časti domu nie sú len vaše.